1.časť

6. července 2015 v 13:20 | Alandel |  AMY LASERIE- 1.diel
AMY LASERIE-NEVÍDANÝ SVET/1.diel
Časť 1

Volám sa Amy Laserie a na svete už kráčam päťnásť rokov.Chodím na strednú školu v Južnej Sulásii,v ktorej ma decká neznášajú.Prečo ma neznášajú?Neviem.Možno to je pre tie šaty,ktoré si striedame s deckami v domove,ktoré vyzerajú fakt hrozne.Alebo im vadí to,že som z domova a iná ako ostatní.Hej,áno z domova.Žijem v domove pre siroty.Až doteraz.Dnes si ma zavolala riadeteľka.Bola som prekvapená,pretože ma volala vtedy ked som niečo vyviedla.
Keď som vkročila do kancelárie,riadeteľka Adamsová sedela za svojím stolom a ťukala niečo do počítača.Chvíľu som stála medzi dverami,ale nič sa nedialo,a tak som zaťukala na otvorené dvere.
"Viem,že si tu.Sadni si!"povedala prísnym tónom a pokračovala so svojím písaním.
"Hmm..Hej,jasné,"koktám medzi tým ako si sadám na stoličku.
"Tak.?!"
A je ticho...Začnem premýšlať,či to nebola náhodou otázka,a tak radšej začnem:
"Nepamätám si na to,že by som niečo vyviedla."
"Heh,prekvapivo si nevyviedla nič a snáď dovtedy ani nevyvedieš."
"Dovtedy?"zarazím sa.
"Zajtra ráno si po teba príde tvoja teta Jessica Perrová.Pamätáš si na ňu?"
Nestihnem ani odpovedať.Ihneď pokračuje:
"O ôsmej hodine buď v hlavnej hale.Teraz si bež pobaliť všetky veci."
"Kto to je?Aká je?Ako jej môžem veriť,že sa mi nič nestane,keď budem s ňou bývať?!"
"Je to tvoja teta,mala by si byť rada,že si ťa niekto odtiaľto zoberie."
"Ale!"
"Bež sa pobaliť!"
"Ach bože,"tresknem dverami a rozbehnem sa do izby.To meno mi vôbec nič nehovorí.Kto vie,či je to moja teta?!Možno si to len vymysleli,aby sa ma zbavili.
Zo skrine som zobrala malý kufor a nahádzala tam všetko čo som mala.Väčšina z toho to boli knihy,pretože rada čítam a bolo mi ľúto ich tam nechať.Keď som skončila s prácou,tak som sa zvalila na posteľ a zaspala.
Je ráno a mám z toho všetkého zmiešané pocity,neviem,či sa mám tešiť,že odtiaľto vypadnem alebo byť sklamaná,že si budem musieť zvykať na nové mesto,novú školu,kde to nebude oveľa lepšie ako,tu, v Južnej Sulásii.Prídem do hlavnej haly,kde stojí pri pulte žena,ktorá podpisuje nejaké papiere.Keď jej niečo Adamsová povie,otočia sa na mňa.Zostanem stáť s otvorenými ústami a hľadím na nich.Je to moja,očividne moja,teta.Predstavovala som si ju ako starú tetku,ale zmýlila som sa.Je štíhla,menšej postavy,má hnedé krátke vlasy nad ramenami,je mladá a pekná.Niečo odpovie Adamsovej a začne kráčať ku mne.
"Ahoj!Ja som Jessica,tvoja teta,teší ma,"podáva mi ruku s úsmevom.
"Ahoj!Amy,teší ma,"a ako sa to patrí,tak jej tiež podám ruku.
Výjdme sme von z domova a kráčame k parkovisku.Parkujú tu štyri autá.Typujem,ktoré bude asi jej.Sú tu dve mazdy,renault a bmw.No jedna mazda je riaditeľkina,renault zástupkynin a tie dve som tam ešte nevidela.V duchu si myslím,že by to mohla byť mazda,ale nebola.Podišli sme k bmw,kde Jessica otvorí kufor.
"Daj si ho sem,"ukáže na kufor,čo som cestou ťahala za sebou.
Nič nepoviem.Keď ho zatvorí,sadnem si na predné sedadlo.
Jessica naštartuje a spýta sa:
"Máš všetko?Nezabudla si si nič?"
"Mala by som mať všetko."
"Isto?Vracať sa už nebudeme,"usmiala sa.
"Hej."
Úsmev jej opätujem.Prešlo päť minút a stále je ticho.To trápne ticho,čo neznášam.
"Dúfam,že sa ti bude u mňa páčiť,"povie.
"Mylsím,že to bude lepšie než tam.Kde vlastne bývaš?"
"Fransol.Dosť ďaleko od Južnej Sulásii.Takže pôjdeme ešte také dve hodiny."
Fransol mesto nadprirodzených bytostí.Presnejšie vlkolakov.Aj ja som bola vlkolak.Vtedy som mala šesť rokov.Keď bol úplnok nevládala som sa premeniť.Bola som slabá a keby to takto pokračovalo,zomrela by som.Existovalo niečo ako dočastný liek.Na zemi ich je desať,ale keď ich išiel niekto hľadať,nevrátil sa.Nikto nevedel prečo.Jedni hovorili,že ho zožrali vlkolaci.Iní zasa,
že tam boli priepasti,ktoré neprežil.Mama s otcom sa tiež vybrali hľadať ho.Vrátili sa živí a zdraví.Podali mi ho.Na ďalší úplnok som sa už nepremenila,fungovalo to,stala som sa človekom.Teda aj som.Liek funguje iba desať rokov.Takže,keď budem mať šestnásť budem sa schopná premeniť a prežijem.
Čakám už päť minút,či niečo nepovie a nasadím si do uší sluchadlá.Počúvam hudbu a pozerám von z okna.O hodinu neskôr konečne zbadám cedulu.Fransol 30km.Dám si dole sluchadlá a Jessica spustí:
"Už sme skoro tam."
Neodpoviem jej,len naďalej pozorujem cestu.
"Pozri tvoja škola.Od zajtra tam máš zajednané miesto,"vyhŕkne.
"Úžasné!"zamrmlem a prevrátim očami.
"Nemáš rada školu?"
"A kto by ju mal rád?!"pokrútim hlavou.
"Ja som ju napríklad mala."
"Skvelé."
"Môj dom,"ukáže naň prstom.
Jej dom?Je úžasný.Veľký,zelený dom.Vojdeme do vnútra,steny sú vymalované zeleno-žltou farbou.
"Poď,ukážem ti tvoju novú izbu."
Vykročím po špirálovitých schodoch na predposledné poschodie.Sú tu jediné dvere.Vojdem do izby.
"Wau!"žasnem.
"Páči sa ti?"
"Hej,je nádherná."
Ako obdivujem izbu,Jessica podíjde ku skrini a otvorí ju.
"Nakúpila som ti nejaké oblečenie,dúfam,že sa ti bude páčiť."
"To si nemusela,ďakujem."
"Niet za čo."
Poukazovala mi všetko.WC,sprchu,obývačku,jej izbu a mnoho ďalších vecí.Ani sme sa nenazdali a už je večer.Dám si teplú vaňu a idem spať.
Vstaneme a ideme sa naraňajkovať.Je to dosť čudné...Nikto nič nehovorí.Obliečiem si nové veci,ktoré sú fakt pekné.
"Odveziem ťa do školy?"
" Netreba,pôjdem pešo."
" Dobre,nezabudni ísť ku riaditeľovi sa prihlásiť,že si už tu.On ťa zavedie do triedy."
"Nezabudnem,ahoj."
"Maj sa."
Vstúpim do školy,kde je totálny zhon.A teraz nájsť riaditeľnu.Po troch minútach hľadania sa vzdám Musím sa niekoho spýtať.Chalan,ktorý uteká,by to mohol vedieť.
Zastavím ho: "Prepáč,nevieš kde tu je..."
Ani to nestihnem dopovedať a zdrhne.Pozerám sa naňho až sa otočí a vykríkne:
"Nemám čas,sorry!"
" Hľadáš riaditeľňu?"prihovorí sa mi jeden chalan.
"Áno.Mohol by si.."
"Jasné poď so mnou."
"Mimochodom som Jack."
"Amy."
Zrazu ho niekto sotí tak silno až vletí do telocvične.Pomyslím si: "Vlkolak!"
Určite to je vlkolak,takú silu,by nemal normálny človek.Jedno dievča ma schmatne za ruku a tiež ma stiahne do telocvične.Dotiahne ma až do kúta,kde sa pozeráme na súboj dvoch vlkolakov.
Súboj skončil.Nepanikáríms,aj keď by som možno mala.Vo dverách sa zjaví chalan,ktorý mi nemal čas ukázať riaditeľňu.Kývne hlavou,že už začína hodina.
"Tomas postaraj sa o Jacka,"šepne vlkolak,ktorý s ním bojoval.
Neviem,čo má robiť,a tak cupitám ku dverám,aby som vyšla z telocvične a mohla ísť konečne do riaditeľne.
"Hej ty!"skríkne vlkolak.
Pomaly sa otočím.
"Nikomu nič nepovedz,jasné?Inak skončíš ako..Ako tu Jack.."
"Dobre nepoviem,"zagúľam očami, "mohol by mi už niekto konečne povedať,kde je tá riaditeľňa?"
Vykročia všetci.Je mi to trápne,a tak sa ozvem: "Stačilo by,keby šiel len jeden."
"Nie je to zajedno?"so zdvihnutým obočím sa ozve bežec.
"Som Amy,"precedím cez zuby.
"Ja som Emma,toto je Peter a toto Josh."
Peter je ten vlkolak a bežec Josh.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 myantisecretdiary myantisecretdiary | 6. července 2015 v 13:45 | Reagovat

Vyzerá to zaujímavo a teším sa na pokračovanie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama