12.časť

6. července 2015 v 13:31 | Alandel |  AMY LASERIE- 1.diel
Časť 12

"Koľko sa to ostatní učili?"
"Menej než mesiac,"vzdychne.
Nkdy som sa takto dlho s Joshom nerozprávala.Som rada,že mi toto všetko hovorí,viem čo sa tu deje a všetko ostatné.Viem o ťažko-silných,ktorí zabíjajú nevinných...Teraz ma napadlo či si to nevymýšľal.Nie,nie,mal pri tom vážny výraz.Vážne vážny výraz.
Určite budem potrebovať pomoc pri úplňku a premieňaní sa a som odhodlaná mu to povedať.On ma bude učiť sa ovládať,keď to nebudem vedieť regulovať.Tomasovi to nepoviem a ani Josh snáď.Jess to už podľa mňa vie.Určite jej to mama povedala.Zajtra večer sa jej spýtam na vlkolakov,čo si o nich myslí,či má z nich strach alebo niečo podobné.Rozhodujem sa,či to poviem Joshovi.Už som rozhodnutá.
"Nejdeme do obývačky?Sú tu nepohodlné stoličky."
"Môžme."
Sadnem si na sedačku a on do kresla.Zoberie do ruky vankúš,ktorý bol položený na kresle a hodí ho po mne.
"Hej,prestaň,"zasmejem sa a hodím ho naspäť a zasiahne mu hlavu.
"Au!To máte také tvrdé vankúše?prechádza si po hlave.
"Jasné..My máme totiž vankúše aj periny z kameňov,"smejem sa.
"Nie,ale vážne.Pozri,tu."
Ľavá strana vankúša bola tvrdšia ako tá pravá.
"Niečo tam je,"zašepká.
Pozrieme na seba,má rozšírené zreničky,že mu sotva vidieť dúhovka.Vystrčí drápy a začne párať vankúš.Keď je hotový podá mi ju a začnem vyťahovať perie.Po chvíľke narazím na malú knižku.Obal je kožený,hnedej farby.Vankúš odložím vedľa mňa a venujem sa knižke.
"Čo v tom je?"spýta sa.
"Neviem,je to Jessin dom a ja by som sa tu nemala hrabať.."
"Otvor to!"
"Čo?Nie to neurobím,"krútim hlavou.
Zrazu mi ju vytrhne a otvorí ju.
Číta: "Elis Marrien Laserie."
"Moja mama,"zamrmlem.
Prehrniem stránku a pokračujem ja:
"Drahá Amy,túto knižku som napísala pre teba.Asi už tušíš o čom to je.Neviem či si to pamätáš,ale v šiestich rokoch si bola vlkolakom,premenil ťa tvoj otec.Nevedel sa konrolovať a doteraz to ľutuje.Vtedy sa chcel kvôli tomu zabiť,ale to som mu nedovolila.Existoval liek,upokojila som ho tým,že ho nájdeme a dáme ti ho a už nikdy viac nebudeš vlkolakom.Išla som sa poradiť s tvojou babkou Juliou,tá vedela všetko.A vedela aj to ako sa vrátiť odtiaľ živý,a kde sa tieto všetky lieky nachádzajú.
Tajomstvo ako zostať živý bolo a aj je,že si musíme veriť a prekonať nástrahy.Vybrali sme sa na najbližšie miesto,kde sa nachádzal tento liek.Išli sme na rieku Voknhe.Nástraha bola otrávená voda.Julia nám dala prášky ako vyliečiť vodu.Rieka bola dosť dlhá,takže to trvalo dlho než sme ho našli.Keď sme sa vrátili domov,tak sme išli za Juliou a tá nám povedala,že to má dva háčiky.Liek trvá len desať rokov.Dali sme ti ho deň pred úplňkom,vtedy si mala presne šesť rokov.Takže v šestástich budeš vlkolakom zasa.Ten druhý háčik bol to,že ťa musí pohryznúť iný vlkolak,aby si prežila.Amy,musíš niekoho nájsť,aby ťa pohryzol.Inak neprežiješ.Pochopím,keď ním nebudeš chcieť byť,ale máš celý život pred sebou.Mala by si to aspoň skúsiť.Naučíš sa ovládať a nikomu neublížiš.Áno,síce je pravda,že otec to nedokázal,ale ty áno.Ty to dokážeš,len si musíš veriť.Prosím aspoň to skús.
Mám ťa veľmi rada a aj otec."


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama