2.časť

6. července 2015 v 13:23 | Alandel |  AMY LASERIE- 1.diel
Časť 2

"Už sme tu,"zašepká Emma.
Som dosť naštvaná,pretože už je desať minút hodina a ja som tam mala byť už pred zvonením.Hmm...Vyhovorím sa na to,že som to nemohla nájsť.Čo bola tiež pravda.Emme poďakujem a všetci spolu odídu.Emma má dlhé čierne vlasy ,zdobené čelenkou.Ružové tričko s čiernou mini sukňou a nakoniec topánky na vysokom podpätku.Na prvý pohľad vyzerá namyslene,ale nie je to tak.Zdá sa ako vpohode dievča.Peter?To vôbec nie je môj typ.Má na sebe tričko s nohavicami.Teda snáď to sú nohavice,pretože vyzerajú hrozne.Vlasy má blond,ktoré sú pravdepodobne prefarbené.Josh má rifle s tričkom,na ktorom má prehodený sveter.Hnedé vlasy a na tvári mu žiaria modré oči.Fúha.Je fakt sexy.Nie,nie,nie!Nemôžem byť doňho,aj tak by sme si nesadli.Veď už na jeho pohlade vidím ako by ma chcel zabiť.Neznáša ma.Možno preto,lebo som videla ten súboj.Či?Neviem...
Zaťukám na dvere.Ozve sa: "Vstúpte!"
"Dobrý deň,"otvorím dvere a pozdravím, "prepáčte,že idem neskoro nemohla som tu to nájsť."
"Ahoj.To nič.Keď príde niekto prvýkrát,tak to nemôže nájsť.Asi by som mal rozvešať po škole cedulky,"zasmeje sa, "ty si Amy?"
"Áno."
"Vyplň tento papier a potom ti ukážem triedu."
Na papieri je treba vyplniť meno,priezvisko,vek a ďalšie základné údaje.Keď som hotová,podám mu papier.Pozrie sa na to a povie: "Dobre.Poď ukážem ti triedu."
Ideme po schodoch hore.Na každej chodbe sú nástenky,na ktorých vysia samé diplomi.
"Dobre si zapamätaj cestu,aby si ráno neblúdila,"povie.
Usmejem sa.
"Tu je tvoja trieda,1.B."
Na našej chodbe sa nachádza obrovská skriňa,ktorá je zamknutá tromi zámkami.Aj by som sa spýtala čo v tej skrini je,ale na to odvahu nezoberiem.
"Dobré ráno žiaci!"pozdraví riaditeľ,keď otvorí dvere triedy.Odzravia: "Dobrý deň!"
Ako prvé,čo zazriem je Emma.Neskôr si všimnem Petra a Josha.Oni a prváci?!Typovala by som ich na tretiakov.
"Toto je vaša nová spolužiačka Amy Laserie,správajte sa k nej pekne."
"Tak počuli ste.Ďakujeme pán riaditeľ,"povie nepríjemným hlasom učiteľ.
"Dovidenia,"zabuchne dvere a je fuč.
Na hodinemajú práve chémiu.
"Josh?Vyzerá to tak,že už nebudeš sám robiť laboratorné práce,Amy sadni s k nemu."
"Pán učiteľ,radšej by som chcel sedieť sám."
Všetci sa začnú smiať.Okrem učiteľa a mňa.Neprišlo mi to smiešne.
"Ticho!"zreve a v triede je absolútne ticho, "Amy sadni si k nemu."
Och bože,nie to nie..Sadnem si.Skúmame hadiu kožu.Všetci spolupracujú.Buď sa potichu smejú,hádajú sa kto má pravdu.A ja s Joshom?On ju skúmal pod mikrokopom a hovorí mi,čo mám písať na papier.Keď to máme dokončené máme sa podpísať.Najprv sa podpíšem ja a potom sa spýtam Josha: "Ako sa voláš priezviskom?"
"Na čo ti to bude?"
"Hm..Ehm,žeby som ťa tam chcela podpísať?"
"Nie som negramotný,viem sa podpísať aj sám!"
"Okej,"podám mu papier.Zo zvedavosti nakuknem.Josh Steef,tak sa volá celým menom.Išiel odovzdať prácu.Ja som si zbalila veci do tašky,pretože za päť minút má zvoniť a chcem si od neho odsadnúť.
"Kde ideš?Už ťa táto škola omrzela a ideš skúsiť ďal.."
"Neomrzela,idem si sadnúť niekde inde."
"A kde?Nie je tu žiadne voľné miesto."
Poobzerám sa po triede.Vážne tu nie je volné miesto.
"Ale počúvaj,"začne, "tam vzadu na zemi je úžasné miesto,je tam perfektný výhľad na tabulu."
"Máš skúsenosti?"
"Nie,ale keby si tam šla a povedala mi,ako sa tam cítiš vynikajúco tak by som ti prenechal miesto v predu."
Prevrátim očami a znova si k nemu prisadnem.Ďalšie hodiny sme mali matematiku,slovenčinu a telesnú.
Po telesnej idem na obed do školskej jedálni.Keď mi naberú kuchárky jedlo,preskúmam si jedálňu a zbadám prázdny stôl.Ihneď sa k nemu vyberiem.Som zvyknutá sedieť sama.Neskôr za mnou príjde Peter,Josh a jeden chalan.Chalan je zlatý aj sa mi sám od seba predstavil:
"Som Sam."
"Amy,"a podáme si ruky.
Peter po presdtavovaní začne: "Komu všetko si to vykecala?"
"Nikomu,bože!To ma teraz budeš každý deň prenasledovať,či čo?Vážne to nikomu nepoviem,
sľubujem."
"Neviem prečo,ale verím ti,dobre,ale keď sa dozviem,že si to povedala tak bude zle!Ale jednu vec nechápem...""
"Akú?!"zastonám.
"Prečo si nebola vystrašená.Ostatní by začali pišťať,volať o pomoc,ale ty si sa len prizerala na náš súboj a ticho si odišla."
"Trochu po podlahe bolo počuť klopkanie mojich topánok,takže som neodišla úplne ticho."
"Nechytaj ma za slovíčka!Prečo?"
Neviem čo mám povedať.Mám povedať pravdu? Že hmm...vieš no.. máme to v rodine,bola som vlčica a o chvíľu budem zasa?Nemôžem mu to povedať,a tak poviem:
"Pretože nie som ako ostatatní."Áno,presne to som povedala,nenapadlo ma nič iné.Zdvihnem sa zo stoličky a odniesiem zvyšok obedu,ktorý som nezjedla.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama