28.časť

6. července 2015 v 13:43 | Alandel |  AMY LASERIE- 1.diel

Časť 28

Máme chémiu,Josh išiel odovzdať našu spoločnú prácu učiteľovi.Pozerá na ňu a súhlasne prikyvuje hlavou.Dostali sme celá trieda jedničky,zrejme má dobrú náladu.Začne ma dráždiť v krku.Dám si ruku na ústa a zakašlem.Pozriem na ruku a je tam krv.Do riti už zasa.Všimne si toho aj Josh,nič nehovorí,len pozerá.
"Pán učiteľ?Môžem ísť na záchod?"spýtam sa napokon.
Prikývne hlavou.Rozbehnem sa na dievčenské záchody.Skontrolujem,či tu niekto nie je.Teraz ma nenapína.Len kašlem.Vlastne vykašlávam krv.O chvíľu dobehne ku mne Josh.Učiteľ chémie nepúšťa dvoch žiakov na raz,tak sa čudujem: "Pustil ťa?"
"Najprv nechcel,ale povedal som mu,že ti je zle,že ťa idem len skontrolovať...Si vpohode?"
Či som vpohode?Nie.Jasné,že nie som.Vykášlavam krv,aj potom čo mi dal Josh doma rastlinu.Možno už je čas,aby ma niekto pohryzol.Nemohla mi napísať mama do tej knihy viac?Teraz sa musím trápiť,ale ja prídem na to čo mi je.Stále kašlem.Vlasy sa mi neustále pletú do tváre.Hodila by sa gumička.Zrazu mi ich Josh chytí.Keď som celkom už vpohode,odpoviem mu na otázku: "Nie som.Teda ja neviem.Neviem čo sa to so mnou deje.Nikto to ani netuší.Máš ešte tú zelinu,teda rastlinu,či čo to je ?"
"Premieňaš sa.To sa s tebou deje," zvýši hlas a ja cítim ako sa mi kotúla slza po tvári, "mám tú rastlinu,ale môže sa dávať raz za týždeň a týždeň ešte neprešiel.Prešli dva posraté dni a keby som ti to dal teraz,neviem čo by sa stalo.Musel by som zavolať Tomovi,pretože ten to všetko vie,ale ty nechceš,aby to o tebe niekto vedel.A ja tiež na to môžem zabudnúť a zostaneš v tom trčať sama,"odíde.
Skĺznem po stene na zem a začnem plakať.To by som nebola ja.Niekto na mňa zakriči,alebo mi dá niekto najavo,že všetko je moja vina,rozrevem sa ako nejaká zúfalá krava.Ešte chvíľu som bola na zemi a čakala,že Josh nakoniec príde.Postavím sa.Poutieram si tvár a na ruku si obmotám toaletný papier.Mám namierené k riaditeľovi.Keď prídem jeho k dverám zaklopem na ne.
"Vstúpte!"
"Dobrý deň.Stále kašlem a pobolieva ma hlava.Nemohla by som si ísť ľahnúť domov?"modlīm sa,aby ma neposlal ku zdravotnej sestre.
"Oh,Amy!No nepúšťam takto ľudí domov,aby si si nemyslela,ale vyzeráš vážne hrozne.Nič v zlom...Pravdepodobne budeš chorá,bež to teda domov vyležať a zájdi k doktorovi,aby si nenakazila ďalších."
"Ďakujem.Dovidenia."
"Za málo.Ahoj Amy.Dám vedieť tvojmu učiteľovi."
Prikývnem.Utekám domov a v polke ceste si spomeniem,že som nechala v triede tašku.Kašlem na to,zajtra si ju zoberiem.Jess ešte nie je doma a od teraz má pracovať až do večera.Odomknem dvere a vtrhnem do kúpeľne.Odtiaľ si zoberiem prázde vedro a idem do izby.Zapnem počítač a hľadám na nete čo robiť,keď vykášlavame krv.Ihneď zájsť k doktorovi,píše sa to na skoro každej stránke.Alebo ešte,že je prasknutá cieva v priedušnici.Viem,že sa premieňam,pretože vtedy mi pomohla tá rastlina,ale snažím sa na to nemyslieť a predstaviť si,že mám nejakú chorobu..Napríklad prasknutú cievu v priedušnici.Ale nemyslieť na to,sa jednoducho nedá.No nič...Idem sa radšej učiť.
Už je šesť hodín večer.O ôsmej by mala prísť Jess.Už som sa dokonca naučila.Som vpohode,až na to,že vykašlávam každých päť minút krv.Lezie mi to nervy.
Niekto zazvoní.Jess,pomylsím si.Otvorím dvere.Stojí v nich Josh.Pozerám naňho.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama