Časť 9

6. července 2015 v 14:21 | Alandel |  AMY LASERIE-3.diel
Časť 9

Prikývnem a obrátim sa k oknu.Ktovie prečo neprišiel Josh.Možno niečo rieši so Samom a Petrom.Petra som už dosť dlho nevidela,ale však ani nepotrebujem.Pozriem sa na rádio v aute,ktoré ukazujú červenými číslicami čas.Je 20:03.Teraz by sme asi sedeli s Johom niekde v reštaurácii na večeri.Škoda,že to nevyšlo.Možno preto neprišiel,možno bol nahnevaný.
"Emma?Nemáš tu sluchátka?"spýtam sa.
"Áno,"vytiahne ich zo svojej drahej značkovej kabelky a podá mi ich.
"Ďakujem."
Zapojím ich do mobilu a pustím pesničky.
Á už mi to tu je známe.Škola.Je dosť na hovno,že na začiatku mesta vás hneď uvíta škola.
To akoby vám hneď povedalo: "Je tu škola.Zachráň sa zatiaľ môžeš!"
Najprv odvezieme Emmu.Vrátim jej sluchátka,schová ich,zabuchne dvere a je preč.
"Mám kľúče od Jessinho domu,zajtra potrebné veci dáme k nám,"obráti sa na mňa Tom.
"Dobre.Čo budeme robiť s tým domom?Predáme ho?"
"Asi hej,"mykne plecami a odbočí k jeho domu.Zaparkuje auto a vojdeme do domu.
Výjdeme po schodoch.
"To bude tvoja izba.Je to tretia najväčšia izba v dome.Chce to tu ešte upraviť,ale zatiaľ ti to bude musieť stačiť,"oprie sa o stenu.
"Ďakujem,že si si ma zobral Tom,"poviem.
"To nestojí za reč...Niečo ti poviem.Keď tu bola Jess,tak sme ťa brali za vlastné dieťa.Tak si mi teraz zostala.Budem ťa brať ako keby si bola moja dcéra,dobre?"
Zasmejem sa: "Dobre!"
Odíde.Vybalím si veci z kufra do skrine.Keď to je hotové,sadnem si na postel.Josh sa mi neozval.Je jedenásť hodín.Zídem po schodoch.Nakuknem do Tomovej spálne.Už spí.Idem do kuchyne a nalejem si do pohára čistej vody.Stále mám v hlave jeho.Josha.Do riti prečo sa neozval.Idem za ním.Nechcem Toma budiť,a preto napíšem na lístoček,že sa hneď vrátim.Keby sa náhodou zobudil a myslel si,že ma uniesli.
Prehodím si na sveter čiernu koženú budnu a vykročím.Som pri ich dome.Je všade tma.Prídem k dverám,no môj prst sa zastaví pred zvonkom.Nemôžem teraz v noci zazvoniť.Keď tam je tma určite všetci spia.
Zoberiem za hrsť kamienkov a po jednom sa snažím trafiť do Joshovho okna.Konečne sa mi to podarí.Na piatykrát.No nič,ani sa nezažne.Naberiem si ďalšiu hrsť a všetky na raz ich hodím.Urobilo to dosť veľký hluk.Josh výjde na balkón.
"Šibe ti?"mračí sa na mňa, "poď hore."
Ukáže na rebrík,po ktorom sa mám vyšplhať.Vyleziem hore.
Pozerá na mňa dosť naštvano.Asi aj preto,lebo som ho zobudila.
"Čo je?"pretrie si oči.Ľahne si do postele a prikryje sa.
"Len som chcela som vedieť,či si v poriadku,"prevrátim očami a sadnem si na druhú stranu postele.
"Som,"zamrmle ospalým hlasom.Nemá to cenu,chce sa mu spať a ja mu v tom bránim.Idem preč.Josh vzdychne: "S Jess je mi to ľúto.."
Zastavím sa.Vydýchnem a ďalej pokračujem.
"Amy!Nerozlúčila si sa,"chytne ma za plece.
"Chcela som,"poviem.Tak to ho tak žerie?Že som sa nerozlúčila?Ach...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama