3.diel-Amy Laserie- Časť 34

3. srpna 2015 v 8:00 | Alandel |  AMY LASERIE-3.diel
Časť 34

"A teraz ma ospravedlnte,prichádza mi zákazník,ktorého život nebude ľahký,"zdvihne sa zo stoličky a odkráča ku dverám a my spolu s ňou.Z vrecka vytiahne usušenú kvetinu: "Pomôže to na jeden deň.Vlkolaci sa budú ovládať."
"Ďakujeme,"poviem a odídeme.
"Tak čo ste zistili?"vyzvedajú ostatní.
"Nič také.Dala nám usušenú kvetinu a niečo povedala k tomu boju,"odvetí Josh.
Myknú plecami a nasadneme do áut.Vôbec sme sa sa sem nemuseli trepať všetci.Na spiatočnú cestu idem s Joshom a sadnem si na miesto spolujazdca.
Po hodine preruším ticho v aute: "Čo tým myslela?"
"Neviem,"mykne plecami Josh, "stretneme sa ešte dnes pri jazere.Spať na chatu radšej nepôjdeme.Tak o deviatej tam,dobre?"
"Dobre,"a je zasa ticho.Keď prídeme do nášho mesta Josh oznámi,že sa na chatu nejde,a tak spolu s Davidom nás porozvážajú domov.Pri dverách sa zastavím a Jeremy na mňa pozrie,prečo neotváram.
"Sorry,že som ťa nazvala deckom.Len je to celé divné.Jeden deň sa tu objavíš so svojou mamou a na druhý si už v našej parte a si dosť obľúbený a všetko vieš..."
"Vpohode,"povie a otvorí dvere za mňa.Vojdeme a pozdravíme olizujúcich sa "rodičov".
Pozriem na hodinky.Už je skoro deväť.To som zrovna mohla ísť k tomu jazeru.Otvorím dvere a zdrhnem.
Už tam na mňa čaká Josh.Usmejem sa,prídem dolu k vode a sadnem si.
"Napísal som to čo povedala,ale absolútne neviem prísť na to,čo tým myslela,"pokrúti hlavou.
"Kašli na to.Chceli sme hlavne to,aby sa nepremenili a to máme,"poviem.
"To je pravda."
"Môžem sa niečo spýtať?"pozriem naňho.
"Áno.A odpoveď je,že len keď chceš ty,aby sme boli spolu,tak budeme.Nebudem nikoho nútiť alebo čo."
"Ako si vedel na čo sa chcem spýtať?"pomaly zo seba vysúkam.
"Tvoj výraz hovorí za všetko,"zasmeje sa, "inak Tom mi volal,že cez víkend sa pôjde do podzemia.Nevedel som čo mám povedať,nemohol som mu povedať o tom pravdu,"zatrasie hlavou.
"A čo si mu povedal?"nadvihnem obočie.
"Prepáč Tom,teraz nemám čas.Zavolám neskôr...Amy musíme niečo vymyslieť."
Prečo to vymýšľame len my dvaja?Možno ostatní by mali lepšie nápady.A Sam by mal určite niečo.
"Zavolám Samovi,"navrhnem a idem ho vytáčať.
Josh mi čiahne na ruku a zoberie mi mobil: "Zajtra sa o tom s ním môžeme porozprávať."
Súhlasím.Dúfam,že už nemám nič naučenie,pretože sa mi totálne nechce.
Po pol hodine uživánia si ticha sa postaví: "Ideme?"
Prikývnem a vyštverháme sa hore.Pri chodníku,ktorý nám rozdeloval naše cesty sa spýta:
"Tak?"Presne viem na čo tá otázka je smerovaná.Na nás dvoch.Prečo sa to nemôžem spýtať ja?
Čo keď to bude také isté ako s Liamom,že mi pochvíľi povie,že chce byť len kamarát,ale s výhodami.Moje rozjímanie preruší Joshov vzdych.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama